Keď som sa na popud nášho oddielového vedúceho Bóžu prihlásila na kurz inštruktora lezenia na umelej stene, vôbec som nemala očakávania, že by to mohla byť zábavná akcia. Avšak, opak bol pravdou, kurz síce trval iba tri dni, ale bol mimoriadne pútavý, dobre zorganizovaný a zmysluplný.
Prvý deň sme po krátkom rozlezení absolvovali prijímaciu skúšku - bolo nutné vyliezť cestu obtiažnosti aspoň 5.stupňa UIAA štýlom RP - čiže tzv. „na prvního“, a následne ešte uviazať polovičný lodný uzol, lodný uzol, osmičkový uzol a vodcovský uzol. Keďže mám v ramci pandemických možností pomerne nalezené, tak to nebol pre mňa žiaden problém, avšak našu malú skupinku 12 členov to okresalo na 11. Zostala som teda jediné dievča v skupinke s 10 chlapcami a bez spolulezkyne. Na všetky ďalšie aktivity mi bol pridelený spolulezec, ktorý bol zhodou okolností reprezentant ČR v športovom lezení, takže ďaleko nad mojím levelom lezenia na stenách :). Avšak nakoniec sme boli super kolektív, ako tomu medzi horolezcami býva. Zvyšok prvého dňa bol venovaný teoretickej výuke metodiky - prešli sme si všetky časti lezenia na stene podľa správnych metodických pokynov ČHS - od správnej výbavy a obliekania sedáku až po partner check a istenie spolulezca, či cvakanie lana do expresiek.
Na druhý deň už sme prešli z teórie do praxe, ráno sme začali malou rozcvičkou a rozlezením a potom už pod vedením skvelej lektorky Jarky k praktickej výuke chytania pádov a zriadenia vratného bodu po dolezení. Výuka bola vždy prekrytá krátkymi lezeckými hrami na stene, aby sme udržali pozornosť, čo zároveň slúžilo ako dobrá inšpirácia pre budúcich inštruktorov detských krúžkov.
Všetko čo sme sa učili, sme si vždy precvičili na sebe, niekoľkokrát sa prestriedali so spolulezcom a nakoniec každej lekcie sme danú vec museli vysvetliť a predviesť celej skupinke, aby sme sa naučili správne ukazovať druhým.
Tretí deň bol zhruba v tom istom duchu, naučili sme sa pracovať s rôznymi poloautomatickými istítkami a viazať pár nových uzlov - teda nových ako prekoho, absolventi našej garantovanej horoškoly samozrejme dračiu smyčku aj alpský motýlik ovládajú :)
Na záver sme si zhrnuli všetko čo sme sa naučili, odprezentovali to pred skupinkou a lektormi, ktorí nám hovorili na čo nesmieme zabudnúť pri skúške, na čo sa sústrediť a zdôrazniť to pri práci s deťmi a podobne. Vyliezli sme si pár ciest a rozlúčili sa s tým, že nás ešte čaká spoločne skúška a II.blok kurzu - zdravoveda. Musím povedať, že prvý blok kurzu WCI hodnotím veľmi kladne, bol skvelo koncipovaný a bolo skvelé si preopakovať a ujasniť zásady bezpečného lezenia a istenia úplne od základov, a hlavne naučiť sa ako ich správne vysvetľovať druhým.
Mojou ambíciou nikdy nebolo viesť krúžok detí v oddieli na stene, skôr ma láka myšlienka byť prínosným členom oddielu a viesť nováčikov na skalách v rámci správnych a aktuálnych zásad metodiky lezenia, hlavne, aby to bolo bezpečné. Preto dúfam, že sa mi podarí ešte v lete dorobiť aj blok SCI (ak mi to pracovné a študijné vyťaženie dovolí) a budem sa môcť oficiálne venovať novým členom nášho oddielu na výjazdoch na skaly.
Pavlína
