Dátum lezenia na ľadoch nadišiel a podmienky vyšli lepšie ako sme čakali. Preto nezostávalo nič iné ako vyraziť smer Kolm-Saigurn. Po príchode parkovisko sme zistili, že v zime cesta nie je udržovaná a preto musíme nechať auto dole. Našťastie kým sme sa rozhodovali, či pôjdeme hore pešo alebo využijeme odvoz z chaty tak už prišiel k parkovisku. Nasadli sme a dostali sme sa ku chate Naturfreundehaus Kolm-Saigurn. Po krátkom ubytovaní sme vyskúšali stĺp pred chatou ako tréning a išli obzrieť ľadopády v okolí.

Našli sme ľadopád s názvom Barbara Wasserfall, kde dvojica Čechov práve skončila lezenie. Celkovo majú dĺžku 50 metrov a prvý štand je na skale vo výške 30 metrov. Ich náročnosť je 3 až 4. Hneď sme vedeli, že to bude akurát pre nás. Všetky 3 dni, ktoré sme strávili na chate sme využili na to, aby sme čo najviac trénovali lezenie "na prvého", vŕtanie šroub a abalkových hodín. Ostatné ľadopády sme nevyužili, pretože boli náročnejšie ako naše schopnosti. Takže si ich necháme na ďalšiu sezónu. Dokonca sa nám podarilo uvidieť desiatky vojakov trénujúcich skialpy a iné zimné aktivity na rovnakej chate. Celkovo je región aj napriek zvyšujúcej sa teplote celosvetovo vhodný na ľadopády. Na niektorých miestach síce bol ľad tenší a nevhodný na lezenie, ale väčšinou to bolo v poriadku. Preto ešte využime ďalšie roky pokiaľ to počasie dovolí.

Štefan